V poslednom čase som dostal veľa dotazov ohľadom pohybového aparátu, jeho anatómie, funkčných porúch a najčastejšie sa vyskytujúcich diagnóz. Rozhodol som sa vydať článok, kde sa budem snažiť rozobrať anatómiu pohybového aparátu, aj konkrétne diagnózy, vrátane rád a prevencií. Rozoberieme si kosti, svaly, kĺby a väzy a ich najčastejšie sa vyskytujúce funkčné poruchy akými  sú bolesť kĺbov, rôzne problémy týkajúce sa kostí, bolesť svalov.. . Z diagnóz to bude osteoporóza, artróza, artritída, reuma, dna, lumbalgia.

Začneme krátkou úvahou o kosti. Svaly a kĺby tvoria súčasť pohybového aparátu, ktorého hlavnou úlohou je zabezpečiť pohyb v priestore na niekedy aj vyše 90 rokov, čo málokedy zvládne aj stroj. Tento pohybový aparát sa vyvíja u každého človeka rôznym spôsobom. A to v závislosti od jeho stupňa adaptácie na okolité prostredie a od jeho potreby vykonávať konkrétne typy pohybov, určené na zabezpečenie jeho základných životných funkcií. Ľudský organizmus napriek vysokému stupňu rozvoja mozgových funkcií a existujúcich technologických vymožeností sa nezaobíde bez potreby pohybu v okolitom svete. Len vďaka pohybu možno život človeka považovať za úplný.

Pohybový aparát človeka sa po stáročia postupne prispôsobuje sedavému spôsobu života vďaka tomu, že fyzická práca bola z veľkej časti nahradená intelektovými schopnosťami. Výsledok je taký, že dnes je vlastne ťažké nájsť človeka, ktorého nebolí chrbát, má vzpriamenú chôdzu, necíti sa unavený a stresovaný. Moderná doba nám priniesla rôzne funkčné poruchy a ochorenia, ktorým ak chceme čeliť, musíme ich vyvážiť adekvátnym cvičením, posilovaním a starostlivou rehabilitáciou. V nasledujúcom odstavci si už rozoberieme konkrétne veci – ako kosti, svaly, kĺby a väzy.

Kosti

predstavujú pevnú oporu ľudského tela, ktorých pohyb zabezpečujú svaly upnuté na jednotlivé kosti. Kostný aparát okrem iného zabezpečuje ochranu pre niektoré vnútorné orgány. Kosti sú tvorené nahromadením minerálnych solí najmä vápenatých vo vnútri základnej väzivovej hmoty, ktorú stužujú sťaby cement, čím sa dosiahne kombinácia flexibility a tuhosti. V ľudskom tele sa nachádza asi 207 rôznych kostí. Kosti sú pokryté membránou, nazývanou okostnica a v ich vnútri sa nachádza kostná dreň obsahujúca krvotvorné bunky.

Svaly

sú väzivové štruktúry obaľujúce kostru s cieľom zabezpečiť koordinovaný pohyb jednotlivých kostí a  ich zoskupení na podnet z mozgových centier. Svaly majú schopnosť skracovať svoje vlákna v závislosti od primeraného elektrického podnetu. Pri takomto sťahu zároveň pohybujú kosťami v ktorých sú zakotvené prostredníctvom šliach. Ich forma sa v každej časti tela prispôsobuje kostiam. Väčšina svalov ľudského tela patrí medzi vôľou ovládané. Svaly nachádzajúce sa vo vnútorných orgánoch a cievach nie sú ovládané vôľou a podliehajú autonómnemu nervovému systému. Rozlišujeme tri základné skupiny svalov: priečne pruhované ovládané vôľou, hladké svalstvo bez vôľovej kontroly a svalovina srdca. Telo má vyše šesťsto priečne pruhovaných svalov a pracujú v protichodne pôsobiacich dvojiciach s cieľom uskutočniť požadované telesné pohyby.

Kĺby

sú miestom trenia, fungujú ako spojka, ochrana a mazivo pre kontaktné plochy kostí. Niektoré obsahujú mazotvornú blanu. Väzy sú pruhy z kolagénu a elastínu, majú väzivový vzhľad a spájajú kosti tvoriace kĺb, čím vymedzujú jeho pohyby. V niektorých prípadoch poskytujú kĺbu pevnosť potrebnú na jeho správne fungovanie napríklad koleno, či rameno.

V nasledujúcich článkoch sa budeme zaoberať konkrétnymi diagnózami súvisiacimi s týmito základnými súčasťami tela.