Pijavica lekárska - anatómia

Pijavice

sú hermafrodit, skladajú sa z oboch, teda z mužského a ženského pohlavného orgánu, pričom sa vzájomne oplodňujú. Do zámotku   – kokónu  ukladajú 10-30 oplodnených vajíčok. Behom ich kladenia vylúčia 4-5 zámotkov, ktoré ostávajú v zemi, blízko vody. Po mesiaci sa z vajíčok vyliahnu malé pijavice, ktoré v prírodných podmienkach dosiahnu až za 3 roky – 2 gramy. Až potom sa dajú použiť k medicínskym účelom. Samozrejme je to závislé od stravovacích podmienok a od teploty vody. Za teplých dní sú pijavice ďaleko  pohyblivejšie, ako za chladných. V lete, keď jazerá vysýchajú sa zavrtávajú do bahna. Prezimovávajú v pobrežnej pôde. Na jar, keď sa studne a jazerá plnia vodou začnú byť živšie a hľadajú potravu.

Anatómia

pijavice lekárskej – môže vyzerať jednoducho, ale viac častí je možné nájsť mimo makrohladiny. Telo pijavice je v brušnej časti ploché. V prednej časti je ústna prísavka a na zadnom konci sa nachádza zadná prísavka. Povrch tela je pokrytý drobnými kolieskami. Koža obsahuje mnoho žliaz vylučujúce hlien. Základnou farbou pijavice je olivovo zelená. U rôznych pod druhov má odlišné odtiene. Niektoré sú svetlozelené, u iných prevláda šedá farba. Na boku pozdĺž sa tiahnú žlto-oranžové (hrdzavé) pruhy. Predstavujú dôležitý rozlišovací znak. Brucho hrá rôznofarebnými odtieňmi. Existujú pijavice so šedo zeleným bruškom a s dvoma čiernymi pruhmi po okrajoch, iné na ňom majú čierne škvrny. Niekedy ich je toľko, že šedo zelenú farbu potláčajú.

Lekárske pijavice

sa živia krvou rýb a zvierat. V ústach majú tri čeľuste vyzbrojené drobnými ostrými zubami. Nimi rozhryznú kožu a následne sajú krv. Okolo hltanu a ďasna majú slinné žľazy pozostávajúce z malých belavých jednobunkových teliesok. Keď sa pijavica prisáva zavŕta sa do tela ako skrutka, súčastne sa s čeľusťami otvárajú priechody slinných žliaz. Ich sliny obsahujú bioaktívne látky medzi nimi aj liečivý hirudín, ktorý má vynikajúcu schopnosť brániť zrážaniu krvi v organizme i mimo neho. Počas satia sa krv z hltana dostáva do objemnej dutiny, ktorá má funkciu – rezervoáru. Z tejto dutiny krv v malých dávkach putuje do strednej časti čreva, kde sa spracováva. Zadná časť má vylučovací otvor. Na jedenkrát pijavica lekárska dokáže vysať obrovské množstvo krvi. Preto sa jej telo vie aj  niekoľkonásobne zväčšť. Najedená môže bez stravy vydržať 1,5-2 roky. Pijavica lekárska dýcha kožou.

Nervový systém pijavice lekárskej sa skladá z nadhltanového uzlu, hltanového nervového prstenca a brušného nervového reťazca. V prednej časti tela je 5 párov veľmi drobných očí (viditeľné sú pri zväčšení).